Ženy a komunikácia s nimi. Večná téma. Takže chceli by sme sa s Vami podeliť o pár postrehov z praxe toho, ako z komunikovania s holkami nerobiť príliš veľkú vedu. ženy sú bytosti veľmi spoločenské, sociálne. Ich software v hlave neustále produkuje slová a myšlienky, ktoré chcú zdielať inými. Takže zlepšovať umenie komunikácie má svoj význam.
Aby som sa priznal, zo všetkých lektorov v škole zvádzania Elite sú tie moje verbálne zručnosti asi namenšie 🙂 Na druhej strane, najväčšiu robotu pri balení žien teda za mňa vždy spraví dobrá neverbálna, podvedomá komunikácia ako je reč tela, očný kontakt a sebavedomé vystupovanie. Rozhodol som sa však, že to nenechám tak, a na svojich verbálnych zručnostiach pracujem a verím, že veľa z vás na tom chce pracovať tiež. V minulosti v situácii, keď som oslovil ženu a šlo to od začiatku fajn, verbálne zručnosti som nepotreboval a prešlo mi naozaj čokoľvek. Problém som ale mal so ženami, ktoré neboli dostatočne zaujaté hneď od začiatku natoľko, aby pracovali za mňa. Mal som sa vzdať?
Určite nie. Ešte predtým, ako prídem k špecifickým radám, podotknem, že tento článok je o tom, ako sa rozprávať s ľuďmi všeobecne. Nie len o tom, o čom sa rozprávať s dievčaťom. Otázka -> Odpoveď Takýmto spôsobom komunikuje obrovské množstvo ľudí. Predstavte si situáciu, kde sa muž zoznámil s novou ženou. Celý jeho myšlienkový pochod vyzerá asi nejako takto:
Muž si pomyslí: „Wau, je pekná, idem sa s ňou zoznámiť. O čom sa s ňou mám ale dopekla rozprávať? Tak sa jej spýtam odkiaľ je.* -“Odkiaľ si?” „Super, odpovedala. Prosím hovor čo najdlhšie, nič ma nenapadá. Dúfam, že bude hovoriť čo najdlhšie. Dopekla, prestáva. Čo mám teraz robiť? Spýtam sa jej ako sa má.“ – “Ako sa máš?”
Vidíte, čo sa vám snažím povedať? Takýto muž nemá žiadnu zodpovednosť za komunikáciu. Celú iniciatívu necháva na dotyčnej oproti sebe. Je takéto chovanie atraktívne? Je toto vedenie konverzácie? Nemyslím si. Mať dobré verbálne zručnosti vám dovolí mať vedenie konverzácie plne vo svojich rukách a môžete ju smerovať kamkoľvek chcete.
Takže, ako vlastne komunikujeme? Ono tá žena oproti vám môže povedať čokoľvek. Stačí počúvať, čo hovorí. Vo vnútri každej vety je niekoľko ďalších tém. Stačí si vybrať jednu a môžete pokračovať. Napríklad, povie mi:
– “Budúci víkend odchádzam do Košíc k babke. Dosť sa na ňu teším. Vždy spolu varíme koláče, keď som tam.” Košice, babka, koláče…Vidíte, čo tým myslím? Stačí si vybrať jedno. Napríklad koláče… -“Mmmm…koláče. Minulý víkend som bol po kine v Starom Meste a objavil som tam skvelú cukráreň. Mali tam neskutočné tiramisu.” Koláče, kino, cukráreň, Staré Mesto, tiramisu… Opäť je tam mnoho tém, z ktorých si teraz môže ona vybrať jednu, a pokračovať.
No a toto je celá veda. Počúvam, čo mi povie, vyberiem si jednu vec z tých mnoho, ktoré som dostal a poviem jej niečo z môjho života naviazané na dané slovo. Čokoľvek. Naozaj je jedno, ako triviálne to je. Už v minulom článku “o čom sa rozprávať so ženou” som rozoberal, že na slovách nezáleží. Jednoducho len „šplechnem do éteru“ akúkoľvek blbosť. Ďalšia pomôcka, ako do jednej vety natlačiť ešte viac možných tém je, jednoducho ju viac rozviť.
-“Mmmm…koláče. Minulý víkend som bol po kine v Starom Meste a objavil som tam skvelú cukráreň. Mali tam neskutočné tiramisu. Škoda, že som tam dlho nebol, som vyťažený školou a ak mam chvíľu času, cestujem.”
Všímajte si, koľko možností pokračovať ponúka tá veta .-) Ako sa naučiť hovoriť donekonečna o ničom Existuje množstvo cvičení. Je to jednoducho o tom, že vyberiem ktorékoľvek slovo, prerobím ho na tému a potom o nej dve minúty hovoríme. Napríklad poviem “koberec”:
-“Môj bratranec mal v detskej izbe skvelý koberec. Taký ten s cestami, parkovacími miestami pre hračkárske autíčka a množstvom kruhových objazdov. Vždy, keď sme u nich boli na návšteve, hrali sme sa na ňom cele hodiny. Raz sa stalo, že sme tam nechali autíčka a jeho mama sa o jedno potkla a spadla. Strašne sme sa na tom smiali.” Cely princíp je o tom, že poviem nejaký príbeh v ktorom je zahrnuté množstvo maličkostí. Dotyčná si jednu vyberie a pokračuje. Najlepšie je, že na takýchto verbálnych zručnostiach môžete pracovať aj sami v pokoji domova. Sadnite si, otvorte si slovník a vyberte si jedno náhodné slovo. Vaša úloha je o ňom dve minúty rozprávať. PS: V prípade akýchkoľvek otázok a nejasností som tu pre vás v komentároch. Zaujíma ma váš názor na môj spôsob. Funguje vám? 🙂
